Riešenie našich vlastných problémov si veľmi často komplikujeme tým, že naše problémy nemáme dostatočne jasne zadefinované! V dôsledku toho potom vynakladáme úsilie nesprávnym smerom a nevidíme výsledky. V článku si ukážeme 3 účinné ďalšie kroky, ktoré možno podniknúť, ak máme pocit, že riešenie nášho problému je v nedohľadne a iba sa motáme v kruhu.
S ľuďmi som začala pracovať v roku 2015 a pomáhať im pri riešení rôznych osobných problémov, s ktorými si nevedeli dať rady. Časom mi v hlave začala vŕtať otázka: „Čím to vlastne je, že sa ako ľudia v našich osobných témach a problémoch často motáme ako v začarovanom kruhu?“ a „Prečo nám padne ťažko navigovať sa k ich úspešnému rozuzleniu?“
Začala som si všímať, že príčinou sú limitácie v optike nahliadania, ktoré nám niekedy skrátka nedovoľujú vidieť hlbšiu podstatu našich problémov a ich odkaz. V dôsledku týchto limitácií nám potom poriadne nefunguje ani naša navigácia a my nevidíme kroky, ktoré potrebujeme urobiť, aby sme sa pohli k riešeniam.
Nečakané zistenie z praxe
Na mnohých konzultáciách s ľuďmi som začala pozorovať isté opakujúce sa znaky a spoločné vzorce, z ktorých vyplynulo nasledovné:
Riešenie našich problémov si najviac komplikujeme tým, že ich nemáme uchopené tak, aby sme s nimi dokázali vôbec hýbať. Nemáme ich sami pre seba dostatočne jasne zadefinované na to, aby sme v nich mohli napredovať.
Našej navigácii tak chýba to správne zadanie!
Každá navigácia – tá v živote, ako aj tá v telefóne – pre správne fungovanie totiž potrebuje dve informácie. Informáciu o aktuálnej polohe a informáciu o cieli. Ak nám riešenie našich problémov robí ťažkosti, tak je to často preto, lebo našej navigácii chýba informácia o našej aktuálnej polohe na mape života = jasné pomenovanie problému, ktorý riešime! Cieľ je totiž jasný – jeho vyriešenie.
Stretnutia s mojimi klientmi potvrdili, že sa veľmi často snažíme riešiť niečo, čo nie skutočnou podstatou nášho problému, a v takom prípade sú výsledky našej snahy neuspokojivé. A akonáhle si náš problém lepšie pomenujeme, tak často zistíme, že potrebujeme riešiť úplne niečo iné, než sme si mysleli (príklady uvidíte nižšie).
Toto zistenie bolo vskutku fascinujúce, a preto som začala hľadať spôsoby, ako ho pretaviť do jednoduchej a prakticky užitočnej pomôcky. Pomôcky, ktorá nám pomôže jasnejšie zadefinovať naše problémy a zistiť, ktorým smerom potrebujeme koncentrovať našu pozornosť a úsilie, ak sa chceme pohnúť vpred.
Tak, aby riešenia pre naše problémy neboli v nedohľadne, ale aby mohli začali naberať konkrétne kontúry.
Tri filtre, ktorými náš problém potrebuje prejsť
Moje zistenia a skúsenosti s tými najrôznejšími problémami mojich klientov som pretavila do troch filtrov, ktorými náš problém potrebuje prejsť, aby sme si mohli byť istí, že riešime to, čo skutočne riešiť treba.
Sú to zároveň 3 účinné ďalšie kroky, ktoré môžete vo vašom probléme alebo téme urobiť aj vy, ak máte pocit, že vaša snaha o riešenie doposiaľ nepriniesla želané ovocie.
O aké filtre/kroky ide, si môžete pozrieť vo videu z online kurzu Hra duše (2021), ktorého cieľom bolo získať vo svojom živote väčší nadhľad a osvojiť si konkrétny postup ako samého seba lepšie navigovať k rozuzleniu osobných výziev a problémov. Alebo môžete pokračovať v čítaní pod videom.
Riešenie problémov – začneme našou definíciou
Najskôr si na papier napíšme vlastnými slovami, čo riešime, s akým problémom v našom živote aktuálne žonglujeme. A pozrime sa na to, či náš problém v tejto podobe, v akej ho máme uchopený a v akej o ňom rozmýšľame, prejde nasledovnými troma filtrami. Alebo či potrebujeme jeho definíciu preformulovať a doplniť, aby nám bolo jasnejšie, na čo sa potrebujeme zamerať.
1. Zosobnenie
Ako prvé je dobré, keď sa uistíme, že problém, ktorý aktívne riešime, sa týka nás osobne. Že my sami sme jeho subjektom. Nie druhí, nie okolnosti, nie dianie tam vonku. Určite poznáte tendenciu pozerať na svoje problémy týmto spôsobom:
„Situácia s mojím synom je strašná – svojím správaním si koleduje o nepeknú budúcnosť“.
„Môj partner už o mňa nejaví záujem.“
„V mojej práci vládne nevľúdna pracovná klíma a kolegovia ma bezdôvodne ohovárajú“.
Háčik na takto zadefinovanom probléme je ten, že nestojíme v jeho centre, že nemáme vyjasnenú našu pozíciu v ňom. Nemáme uchopený ten NÁŠ problém v probléme.
Vinu za naše vrásky a nespokojnosť prevaľujeme na druhých a na okolnosti. A tým odovzdávame aj zodpovednosť a zákonite zostávame bezmocní a bezradní.
Ak si však osvojíme návyk pozerať na problémy ako na NAŠE problémy a zaujmeme pozíciu v ich samotnom centre, tak zistíme, že bezmocní a bezradní vôbec nie sme. Zistíme, že môžeme urobiť kroky, ktoré nás posunú ďalej – v našom vývoji a aj v tom, ako tieto situácie zažívame.
Iba ak máme odvahu vnímať samého seba ako zdroj problému, tak môžeme byť aj zdrojom jeho riešení.
Príklady zosobnených problémov
Keď aplikujeme tento prvý filter, tak zistíme, že problém, s ktorým potrebujeme hýbať, nie je správanie nášho syna. Zistíme, keď sa staneme subjektom problému, že skutočný zdroj našich starostí je náš vnútorný pocit nedostatočnosti v role rodiča. A ten pramení z predstavy, že by sme mali byť schopní naše dieťa pozitívne ovplyvniť a správne usmerniť.
Rovnako zistíme, že problémom nie je vädnúci záujem partnera o nás. Ale to, že my sami za týchto okolností prestávame vidieť zmysel nášho spoločného vzťahu. A zároveň sa bojíme urobiť ďalší krok.
A do tretice tiež zistíme, že náš problém v skutočnosti spočíva v tom, ako ľahko nás nevľúdne správanie kolegov dokáže vyviesť z rovnováhy a negatívne ovplyvniť našu náladu a výkon…
Áno, toto nahliadanie chce kusisko odvahy a úprimnosti k sebe! No naša snaha o riešenie a vyriešenie tým nadobúda nový rozmer. Takto totiž začíname lepšie vidieť, na čo sa potrebujeme zameriavať a kde naopak iba strácame čas. A energiu.
Nadšené odozvy na tieto 3 jednoduché kroky uľahčujúce riešenie problémov, ktoré som dostala od vyše 100 účastníkov pilotného kola online kurzu Hra duše, rozhodli o tom, že sa o nich podelím aj v článku v časopise Balans 08/2021.
2. Prítomnosť
Po tomto prvom kroku môžeme aplikovať druhý filter – filter prítomnosti. Tento filter sa netýka len času a skutočnosti, že jediné čo dokážeme riešiť a aj vyriešiť sa nachádza tu a teraz. Nie v minulosti, nie v budúcnosti. Tento druhý filter nám tiež dáva príležitosť položiť si otázku, či v našich problémoch náhodou nežonglujeme s niečím, čo NIE je, čo chýba. Či náhodou nežonglujeme s NEDOSTATKOM (a predstavou o jeho naplnení) a divíme sa, že sa nič nemení.
To v praxi vyzerá takto:
„Môj problém je, že neviem, čo by ma bavilo. Neviem, čo by ma napĺňalo a čomu by som sa mohol pracovne venovať.“
„Môj problém je, že nemám partnera.“
„Mám nedostatok financií – to je môj problém.“
Mne sa v praxi ukázalo, že ak človek svoj problém vidí v absencii niečoho, tak zvyčajne stagnuje. Nie je to prekvapivé, pretože povedzme si úprimne: Dá sa konštruktívne riešiť niečo, čo neexistuje? Dokážeme hýbať prázdnotou?
Skúsme sa preto vrátiť do prítomnosti a pozrieť sa na to, čo v nej momentálne je. A nie na to, čo v nej chýba. To nás povedie k plodným, aj keď možno spočiatku nepríjemným, zisteniam. Tie nám však poslúžia ako hodnotné súradnice pre ďalší pohyb v našej téme a samozrejme živote.
Príklady problémov v prítomnosti
Druhý filter v praxi vyzerá nejako takto:
Náš problém nie je nedostatok poznania toho, čo by mohla byť tá úžasná činnosť, ktorá by nás v budúcnosti mohla napĺňať. Problémom sú naše pocity otrávenosti v práci, ktorú vykonávame teraz. A ktoré zažívame preto, lebo v nej napriek všetkému zotrvávame. Problémom je náš strach postaviť sa za seba. Problémom je strach urobiť rozhodnutie, že takto to ďalej nepôjde. A to s dôverou, že práve toto je prvý krok na ceste k naplneniu.
Problém tiež nie je v absencii partnera, ale v tom, ako veľmi si spájame našu vlastnú sebahodnotu so statusom „zadaný/á“. Problém je v tom, že sa necítime byť dosť, že si nevieme užiť život bez partnera po našom boku. Že si veľa vecí a aktivít odopierame, pretože „je predsa blbé, keď na tú vysnívanú dovolenku/výlet pôjdem sám“.
Problémom nie je nedostatok financií, ale náš strach zmeniť prácu alebo začať podnikať. Strach vzdať sa istoty, ktorú sme, keď sme k sebe úprimní, ale už dávno prerástli. Pretože táto „istota“ už viac nedokáže naplniť naše potreby.
Vráťme sa preto do reality, do prítomnosti, a začnime odpratávať to, čo v nej je a čo si zreteľne pýta našu pozornosť. A zjednodušme si riešenie našich problémov.
3. Konkrétnosť
Na záver zostáva už iba otázka, či si pri rozmotávaní našich problémov sami nebránime tým, že sa pri tom pohybujeme v príliš plytkých vodách.
Sme dostatočne konkrétni v tom, ako máme ten náš problém zadefinovaný?
Alebo sa s obľubou skrývame za abstraktnými, aj keď populárnymi, nálepkami? Skrývame sa za prázdnymi frázami, pod ktorými si vlastne ani sami nedokážeme nič konkrétne predstaviť?
Ako nám potom môže fungovať navigácia, ak svoju aktuálnu polohu definujeme takto neurčito?
„Chýba mi sebaláska…“ Poznáte to? Alebo: „Nemám jasné a pevné hranice.“
Čo to presne znamená? Čoho sa to týka? Čo to zahŕňa? Kde a ako sa to prejavuje? Buďme, prosím, konkrétnejší, pretože s difúzne definovanými problémami sa narába ozaj ťažko.
Keď si dovolíme konkrétnosť (a nezabudneme pri tom zohľadniť ani predchádzajúce dva filtre), tak „chýbajúcu sebalásku“ a „slabé hranice“ nahradí oveľa solídnejšia definícia problému, ktorá nám jasnejšie ukazuje, kde potrebujeme sústrediť naše úsilie o zmenu.
Príklady konkrétnych problémov
Chýbajúcu sebalásku takto totiž uchopíme v jej konkrétnych parametroch a podobe. Vyzerať to môže napríklad takto:
„Vo vzťahoch s rodičmi a partnerom a pár ďalšími ľuďmi, voči ktorým cítim istý dlh (za to, že mi v živote pomohli, že mi boli oporou), zakaždým súhlasím aj s návrhmi a nápadmi, ktoré mi idú proti srsti, pretože obmedzujú moju slobodu v zaobchádzaní s mojím časom a energiou. Tu patrí napríklad aktivita XYZ…, ktorej som sa poddala, aj keď som s tým vnútorne nebola stotožnená...“
Náš problém takto naberá jasnejšie kontúry. A poskytuje nám zreteľnejšie súradnice, podľa ktorých sa môžeme orientovať na ceste za jeho riešeniami.
Riešenie problémov v nedohľadne? Oplatí sa to vyskúšať!
Skúste to. Je to síce iba prvý, ale zároveň kvalitný krok, ktorý môžeme všetci urobiť smerom k väčšej jasnosti v živote a jeho dianí.
Možno budete prekvapení, že po aplikácii týchto troch filtrov váš problém vyzerá úplne ináč než ten, s ktorým ste toto skúmanie začali…
| Pomôcka: 3 filtre pre väčšiu jasnosť v probléme |
| 1. filter: Som subjektom problému? Mám svoj problém zadefinovaný ako môj osobný problém? Som jeho hlavným hrdinom? Mám ho zadefinovaný z mojej perspektívy? Stojím v jeho centre? |
| 2. filter: Prítomnosť Týka sa môj problém prítomnosti a toho, čo v nej zažívam? Nesnažím sa náhodou narábať s niečím, čo NIE je, čo chýba? Neoddávam sa náhodou predstavám o budúcnosti namiesto toho, aby som pozeral na to, čo je tu a teraz? Čo je súčasťou prítomnosti a ťaží/hnevá/frustruje ma? |
| 3. filter: Konkrétnosť Som dostatočne konkrétny? Mohol by som svoj problém viac špecifikovať? Skrývam sa za abstraktné nálepky a pojmy? Čo môj problém naozaj znamená, ak si ho rozmením na drobné a pomenujem jeho konkrétnu podobu, ktorú v mojom živote naberá? |
Ďalšie praktické tipy, ktoré vám môžu uľahčiť riešenie (vzťahových) problémov, nájdete v článku „Konflikty vo vzťahoch – porušujeme nechtiac vzťahové dohody?“. S ťažkosťami, ktoré zažívame pri zvládaní rôznych výziev a problémov, úzko súvisí aj tematika utekania pred pravdou, o ktorej sa viac dočítate v článku „(D)evolúcia vedomia – osprostievame alebo len utekáme pred pravdou?“.
