Plán duše alebo osud je napínavá téma, no nie u každého, kto sa ňou zaoberá, vyústi do pocitov radosti a nadšenia z objavovania jej tajuplných záhad. Vychádzajúc z mojej praxe musím, bohužiaľ, konštatovať, že táto téma u mnohých ľudí hľadajúcich odpovede vyvoláva pocity úzkosti, dezorientovanosti a nedostatočnosti v schopnosti napĺňať ten SVOJ plán duše. Človek, ktorého trápi pocit, že kráča mimo svoj plán alebo že mu v živote niečo zásadné uniká, má zo skúsenosti ale väčšinou iba chybne nastavené očakávania a predstavy o tom, čo plán duše je a čo znamená jeho napĺňanie.
Tento článok vyšiel v časopise Balans 09/2021 pod názvom „Tri mýty o pláne duše“.
Pojem „plán duše“, ktorý v článku používam, je synonymum pre osud alebo predurčenie vychádzajúce z fatalistického pohľadu na život.
Veľakrát som sa v mojej praxi stretla s ľuďmi, ktorí sa ma pýtali na plán duše a na to, či je možné zistiť, čo obsahuje ten ICH plán duše.
Otázky, ktoré som takto dostávala, sa týkali rôznych oblastí života, no väčšina z nich mala podobnú rétoriku.
„Chcem zmeniť prácu a konečne robiť niečo, čo by ma bavilo. Čo je moje poslanie?“
„Chcem sa presťahovať. Kde budem spokojná?“
„V mojom vzťahu s partnerom to škrípe, ale ja cítim, že sme spriaznené duše. Čo mám urobiť, aby sme naplnili náš spoločný plán?“
Taktiež som stretla mnoho ľudí, ktorí informácie o ich pláne duše odniekiaľ už mali a ktorí ale zároveň mali iný problém. Nevedeli, ako tieto informácie premeniť na realitu. A verili tomu, že ak sa im to podarí, tak im bude konečne dobre a všetky väčšie problémy zmiznú.
Plán duše ako zdroj úzkostí
Všetci z nich boli pod akýmsi tlakom a neviditeľnou ťarchou negatívnych pocitov o sebe a o živote. Najčastejšie boli v tejto súvislosti pocity zlyhania a pocity nedostatočnosti.
Boj s rôznymi ťažkosťami a nájdením svojho miesta v živote ich priviedol k záveru, že v porovnaní s ostatnými im niečo zásadné uniká. Že niekde zle odbočili a dostali sa mimo ten svoj plán duše, a preto sú v živote nespokojní.
To, čomu o pláne duše alebo osude veríme, rozhoduje o tom, či plán duše budeme vnímať ako zaujímavú tému, nad ktorou si občas zafilozofujeme. Alebo bude plán duše pre nás predstavovať zdroj úzkostí, trápenia a zbytočného sebaobviňovania.
Poďme preto prevetrať tri populárne a časté predstavy o pláne duše, ktoré môžu v niektorých prípadoch vyústiť až do úzkostí. A ktoré môžeme, podľa môjho názoru a skúsenosti práce s ľuďmi, s čistým svedomím odložiť bokom, aby sme pred sebou uvideli uvoľnenejší a prívetivejší obraz nášho života ako aj nás samých.
Predstava 1: Poznanie plánu duše je kľúčom k spokojnému životu
„Cítim sa nespokojne, no vôbec neviem, čo by ma napĺňalo. Keby som poznala svoj plán duše, tak by som mohla robiť už iba tie správne veci. A dozaista by som sa cítila lepšie!“
Možno vám to príde povedomé. Predstava, že niekde existuje „návod na život“, ktorý keď sa nám konečne podarí objaviť, tak sa všetko zmení k lepšiemu, je veľmi častá. Pretože je lákavá.
Táto predstava vo svojom jadre vychádza z túžby po jednoduchosti. Žijeme v komplexnom vesmíre, kde nám život núka veľa možností a my sa občas cítime zahltení.
Nie vždy sa v týchto možnostiach totiž dokážeme spoľahlivo orientovať a vyhodnotiť ich relevanciu pre nás a naše fungovanie. A v takom prípade preto túžime mať PLÁN.
Túžime po tom, aby existovala akási šablóna, ktorá všetky dôležité výbery z nespočetných možností života už urobila za nás. A my už nemusíme plytvať našimi drahocennými zdrojmi času a energie a komplikovať si život nesprávnymi rozhodnutiami.
Odkiaľ ale pramení táto naša predstava, že s poznaním plánu duše bude všetko jednoduchšie? Položme si otázku motivácie, ktorá nás ženie na cestu hľadania a kŕčovitého naháňania informácií o našom pláne duše, ako by to boli kúsky do skladačky, ktorú musíme poskladať čo najrýchlejšie.
Skladačka života
Na poskladanie skladačky nášho života však máme čas až do smrti. A preto jeho kvalita (a tým aj naša spokojnosť) nemôže závisieť od toho, či už teraz máme alebo nemáme všetky pre náš život dôležité odpovede.
V našom stvorení plynie čas a jednotlivé dieliky do skladačky nášho života k nám môžu prísť tiež až časom.
Kam a prečo sa teda ponáhľame?
Áno, hľadáme jednoduchosť a šťastie, no tie nie sú dôsledkom informácií, ktoré máme alebo nemáme. Tie sú dôsledkom spôsobu, akým sa pohybujeme životom.
A to aj bez poznania nášho „osudu“ alebo „plánu“.
(Tip: Ako teda spokojne žiť aj bez toho, aby ste mali/poznali váš „plán“? To sa dozviete v sérii prednášok Život očami duše, ktorá vám na to odpovie s nadhľadom, no zároveň pragmaticky a bez zbytočnej „ezoterickej“ vaty.)
Predstava 2: Plán duše je daný a obsahuje konkrétnu podobu nášho „perfektného“ života
Veľa ľudí, ktorí sa zaoberajú rozvojom, spiritualitou a existenčnými otázkami, si myslí, že plán duše obsahuje konkrétne podoby života a konkrétne méty, ktoré je potrebné dosiahnuť.
„Treba bývať na správnom mieste so správnymi ľuďmi a robiť tie správne veci…“ Možno to poznáte.
Ale čo ak je to inak? Mne sa z mojich pozorovaní a „výskumu“ tejto tematiky ukázalo, že plán duše nie je nič viac než plánom možností, výziev a príležitostí. A tie svojou kvantitou mnohonásobne presahujú to, čo v priebehu nášho života dokážeme fyzicky zažiť alebo vyskúšať.
„Plán duše je na našom „výlete“ na Zemi tým istým, čím je mapa Bratislavy na výlete do hlavného mesta – plánom možností.“
Je to ako keď si predstavíte, že idete na výlet do Bratislavy. V ruke držíte mapu mesta – áno, tú „staromódnu“ papierovú, ktorú pred sebou viete rozprestrieť. Mapa Bratislavy je na tomto metaforickom výlete tým istým, čím je plán duše na vašom „výlete“ na Zemi. Na mape nájdete všetky ulice, cesty, budovy, parky a pamiatky – skrátka všetko, čo tam môžete navštíviť a zažiť.
A výber je len na vás.
Môžete si pozrieť hrad a ďalšie pamiatky, keď vás zaujíma história. Ak vás to ťahá k prírode, tak navštívite botanickú záhradu alebo odbehnete k Dunaju. Keď radi nakupujete, tak skočíte do Eurovey.
Vaše (v priebehu života sa meniace) preferencie, záujmy, vlastnosti a skúsenosti budú ovplyvňovať váš pohyb na mape. To, kým v danom čase ste, bude ovplyvňovať všetky vaše výbery a rozhodnutia.
Presne vyznačená cesta
Mnohí si plán duše však predstavujú tak, že do ruky dostanú mapu Bratislavy, kde je hrubou červenou fixkou nakreslená presná trasa, ktorú by mali počas výletu absolvovať.
Z tejto predstavy následne vychádza ďalšia predstava, a to tá, že sa tejto trasy potrebujeme za každú cenu zubami a nechtami držať, lebo akákoľvek odchýlka automaticky znamená nespokojnosť a problémy.
V realite života je to ale tak, že aj na tej najkrajšej a najpríjemnejšej trase občas postavia zátarasu. Alebo majú zatvorené alebo je tam tlačenica alebo vám chýba vhodná obuv… A preto musíte zvoliť inú trasu.
Je jedno, kam pôjdete. S prekážkami a výzvami sa totiž stretnete úplne všade. Plán duše je živý, meniaci a vyvíjajúci sa organizmus rovnako ako ste živí aj vy sami a miesto, ktoré navštívite.
Z jednotlivých možností plánu duše si vyberáte vždy iba vy sami. A nech sa rozhodnete akokoľvek, tak zakaždým vykročíte do neznáma. Nemáte totiž ako vedieť, čo tam na vás skutočne čaká a čo budete musieť s pokojom a prehľadom zvládnuť. Zlé počasie, umrnčané dieťa, vlastnú zábudlivosť, ktorá nechala peňaženku na hoteli…
Konkrétnu podobu vášho „ideálneho“ života – konkrétne povolanie, partnera, miesto pre život, atď. – preto v pláne duše budete hľadať márne. Je totiž iba na vás, aby ste možnosti, ktoré vám plán duše núka, využili podľa vlastného uváženia a k vašej spokojnosti.
Nič vám teda neuniká a môžete sa prestať obviňovať a trápiť.
Ako sa zbaviť nutkania hľadať niečo, čo k nájdeniu nie je?
Ak sa chcete oslobodiť od kŕčovitého pátrania po konkrétnych podobách života, ktorý by ste – vychádzajúc z tejto druhej mylnej predstavy o pláne duše – „mali“ viesť, tak potrebujete zmeniť perspektívu. A začať na život (a plán duše) pozerať ináč – tak, aby vám to, čo vidíte, nielen dávalo zmysel, ale tiež dovoľovalo žiť bez pocitov stresu, že vám niečo uniká.
Tip: Ako takáto zmena perspektívy môže vyzerať? To si môžete pozrieť v prvej prednáške zo série Život očami duše na téme takzvaného poslania. Pod poslaním si veľa ľudí predstavuje konkrétny životný cieľ alebo zmysel existencie, ktorý treba poznať a naplniť. Ale je to ozaj tak? Pozývam vás bližšie to preskúmať.
Predstava 3: Nesprávnymi rozhodnutiami môžete svoj plán duše nenaplniť
Z doposiaľ povedaného už iste tušíte, že plán duše nemôžete nenaplniť. Tak ako nemôžete nebyť v Bratislave, keď tam už raz ste.
Áno, mohli by ste celý výlet stráviť postávaním pred hlavnou stanicou, na ktorej ste pri príchode vystúpili. Pravdepodobnosť, že tak urobíte, je ale extrémne nízka. Pohnete sa, vykročíte, pôjdete niekam, zažijete niečo, a tak plán duše naplníte.
Naplníte ho vašou skúsenosťou.
Nie, vaša noha síce nevkročí do všetkých ulíc, pamiatok, parkov, reštaurácií a kaviarní, ale to ani nie je cieľ. Možnosti, ktoré nám plán duše núka presahujú našu časovú a energetickú kapacitu. My ich nemusíme, a ani nemôžeme všetky krkolomne naháňať z predstavy, že keď konečne trafíme tú správnu, tak budeme šťastní, a to naveky vekov. To nie je zmyslom.
Zmyslom je, aby sme boli (s)pokojní všade tam, kam nás naša cesta zavedie. A ak zistíme, že nie sme, tak proste zmeňme trasu s pokojom a pochopením, že každá jedna alternatíva je súčasťou plánu duše.
(Tip: Pochybujete občas o správnosti vašich rozhodnutí alebo sa bojíte ich dôsledkov? Odporúčam vám druhú prednášku zo série Život očami duše, ktorá zaručene zmení váš pohľad na rozhodnutia a výbery, a vy sa budete môcť viac uvoľniť.)
Pohodový vzťah k plánu duše
Ak náš život nechceme prežívať s úzkosťami, že nám akosi uniká podstata našej existencie, že sme na nesprávnom mieste, že nám spokojnosť preteká pomedzi prsty, pretože nenachádzame to pre nás „pravé makové“ – v práci, vo vzťahoch alebo v živote celkovo -, tak sa potrebujeme najskôr viac uvoľniť.
A prehodnotiť naše predstavy, vnímanie a pochopenie plánu duše alebo osudu.
Prestaňme sa bičovať za nevhodné výbery a kroky alebo za neschopnosť jasne si povedať „pre toto som tu“. A uvoľnime sa do toho, že sme tu na to, aby sme spoznávali seba a druhých cez skúsenosť, ktorú zbierame cez interakciu s možnosťami plánu.
Poďme radšej – namiesto naháňania sa za informáciami o pláne našej duše – viac kultivovať našu schopnosť prispôsobiť sa trase, ktorú sme si zvolili, a využiť jej možnosti na maximum. A zachovať si pritom pohodu.
Nie vždy totiž vieme ovplyvniť to, čo sa na tej alebo onej trase stane.
Plán duše, keďže ide o živý organizmus, nás totiž aj napriek dôslednej príprave vždy niečím prekvapí.
Buďme múdrejší a neupínajme sa na úzku predstavu o „jednej správnej možnosti“. Rozvíjajme namiesto toho našu schopnosť pochopiť a prijať, že každá trasa, každá možnosť plánu, na nás kladie iné nároky. A rovnako rozvíjajme flexibilitu v narábaní so sebou, ktorá je potrebná, ak chceme životom kráčať s úsmevom na tvári, a nie so slzou v oku.
Život je ako výlet
Život je ako výlet. A keď už stojíme pred Michalskou bránou a napriek predpovedi slnečného počasia náhodou začne pršať, tak si môžeme vybrať, čo urobíme. Buď budeme zmoknutí frflať, že to nebolo dobré rozhodnutie a že zasa sa nám nepodarilo nájsť to, čo nás uspokojí a naplní. Alebo pochopíme, že si stačí zaobstarať dáždnik, prípadne sa na chvíľu skryť do kaviarne.
Plán duše totiž nie je o správnosti alebo nesprávnosti jednotlivých možností a výberov z nich. Plán duše je o tom, akou skúsenosťou tieto možnosti naplníme.
V tom spočíva aj tá jednoduchosť, po ktorej všetci túžime a ktorú celý čas držíme vo vlastných rukách.
Ďalší krok môžete urobiť tu
Pozývam vás prevetrať vaše predstavy a získať väčšiu voľnosť v ďalších veľkých témach:
- Poslanie/životný cieľ
- Rozhodnutia a výbery
- Konce a nové začiatky
3 videá + Pracovný list, ktorý vám pomôže premeniť získané uvedomenia na konkrétne praktické kroky pre váš život!
